Ochtiná - august 2009

Posledná úprava Sobota, 03 Október 2009 14:08


Gemerský seniorát ECAV   
.....................................
Posvätenie zreštaurovaného oltára a odhalenie pamätnej tabule J. Agnetovi
Ochtiná 30. augusta 2009
.....................................

30. august 2009 bol pre Cirkevný zbor Ochtiná veľmi významným dňom. Práve v tento deň sa totiž uskutočnila slávnosť posvätenie zreštaurovaného barokového oltára z r. 1724. Akt posviacky vykonal J. Olejár, senior Gemerského seniorátu.
 


Ako slávnostný kazateľ sa prítomným veriacim prihovoril D. Midriak a to na základe biblického textu: „Blahoslavení, ktorí lačnia a žíznia po spravodlivosti, lebo oni nasýtení budú.“ (Mt 5, 6)

Prítomní si taktiež vypočuli krátku históriu kostola, ktorú si pre nich pripravil diakon M. Dudáš, ktorý v súčasnosti pôsobí v tomto cirkevnom zbore. Potom sa veriacim prihovorila M. Kušnierová, ktorá je pracovníčkou Pamiatkového úradu Košice – pracovisko Rožňava. Informovala o priebehu reštaurátorských prác barokového oltára, ktorý je výnimočnou a veľmi cennou pamiatkou.



Veriaci si v rámci tejto slávnosti pripomenuli aj život a dielo J. Agneta, ktorý v minulom storočí pôsobil práve v Ochtinej a v Rochovciach. Túto významnú osobnosť Evanjelickej a. v. cirkvi na Slovensku, ako i slovenskej kultúry priblížil vo svojej prednáške M. Kovačka, ktorý pôsobí v Slovenskej národnej knižnici v Martine. So svojimi spomienkami na Jána Agneta, ako i minulú dobu sa s prítomnými podelila aj Z. Antalová, manželka emeritného biskupa J. Antala, ktorý bol blízkym priateľom J. Agneta.



Po slávnostných službách Božích sa prítomní presunuli pred budovu faru, na ktorú Cirkevný zbor v Ochtinej umiestnil pamätnú tabuľu svojmu bývalému bratovi farárovi J. Agnetovi. Túto odhalila Ž. Mikulášová, dcéra J. Agneta. Prítomných pozdravil domáci spevokol aj spevokol z CZ Rožňava a odznela i ľudová pieseň. Celej slávnosti sa zúčastnili i viacerí bratia farári a sestry farárky z Gemerského seniorátu.





Poďakovanie patrí organizátorom tejto slávnosti, všetkým, ktorí sa jej zúčastnili, no predovšetkým Pánu Bohu. Kiež On požehná i v tejto dobe viacerých pracovníkov na svojej vinici, ktorí by s láskou a s oddanosťou slúžili nielen Jemu, ale i celému Slovensku.


Ján Agnet - evanjelický kňaz a historik knižnej kultúry
14. 2.1921 – 27.5.1993
 
Ján Agnet pochádza zo Závažnej Poruby na Liptove. Stredoškolské štúdiá absolvoval na gymnáziu M. M. Hodžu v Liptovskom Mikuláši. Ako študent Evanjelickej bohosloveckej fakulty v Bratislave sa okrem teológie oboznámil nielen s históriou 16. storočia, ktorá i neskôr v jeho živote zohrala dôležitú úlohu, ale i s hebrejskou, gréckou a latinskou knižnou kultúrou staroveku. Práve v tomto období si vytvoril veľmi blízky vzťah ku knižniciam. Sledoval dianie okolo zakladania Slovenskej národnej knižnice v Martine, stal sa jej členom, podporovateľom a od r. 1944 i jej dôverníkom – funkcionárom Slovenskej národnej knižnice pre región Liptov. Agnetove vysokoškolské štúdiá sa končili počas 2. svetovej vojny. V r. 1944 sa zapojil do protinacistického odboja, a taktiež sa zúčastnil SNP. V r. 1945 sa krátky čas podieľal na utváraní novej štátnej administratívy ako pracovník Povereníctva školstva a národnej osvety, no čoskoro sa stal duchovným v aktívnej službe.
Ako evanjelický a. v. kaplán a farár pôsobil v r. 1946 – 1950 vo Vrútkach, vo Veľkej pri Poprade a v Michalovciach. Potom sa stal biskupským kaplánom u brata biskupa Vladimíra Pavla Čobrdu v Liptovskom Sv. Mikuláši, a napokon v rokoch 1950–1962 pôsobil v Ochtinej v Gemeri. V r. 1961 bol uväznený, vyšetrovaný a súdený spolu so skupinou kňazov, ktorá sa podľa obvinenia mala pod vedením Jozefa Juráša zúčastňovať na protištátnej činnosti. Bol odsúdený na 18 mesiacov väzenia a na 5 rokov mu bol odobratý štátny súhlas na vykonávanie práce duchovného.
Po prepustení z väzenia napriek svojmu vzdelaniu nedostal inú prácu, ako prácu skladníka alebo referenta dopravy. Zmena nastala v r. 1968, kedy ho podnik Turčan v Martine, kde dovtedy pracoval ako skladník, poveril funkciou podnikového sociológa. I napriek predsudkom, s ktorými sa stretol pri nástupe do svojej funkcie, už v priebehu jedného roka sa vypracoval na uznávaného sociológa vo svojom podniku. Bolo to vďaka jeho usilovnému štúdiu dostupnej literatúry v oblasti sociológie. Vo svojej praxi však uplatnil aj svoje vedomosti a skúsenosti z predchádzajúcej pastoračnej práce.
Rok 1968 však pre Jána Agneta otvoril aj priestor, aby sa popri jeho kňažskom poslaní mohlo rozvinúť aj jeho druhé celoživotné poslanie – poslanie bibliotekára a historika knižnej kultúry na Slovensku. Ján Agnet pomáhal od r. 1969 obnovovať a budovať Členské ústredie Matice slovenskej ako jeho riaditeľ, a neskôr ako zástupca riaditeľa. Taktiež zakladal miestne odbory Matice slovenskej.
V r. 1971 mu Dr. Jozef Telgársky, riaditeľ Národnej knižnice Matice slovenskej, zveril úsek historických knižničných fondov. Popri vlastnom programe a systéme záchrany, identifikácie, katalogizácie, ochrany a tiež celoslovenskej pasportizácii historických knižničných fondov v Matici slovenskej, podujal sa i na výskum knižníc na Spiši a monograficky spracoval ich dejiny. Na tomto úseku pracoval až do r. 1991. Z tohto obdobia je veľmi dôležitý a významný projekt 1. zväzok Generálneho katalógu tlačí 16. storočia zachovaných na území Slovenska – Tlače 16. storočia vo fondoch Slovenskej národnej knižnice v Matici slovenskej. Pre tento 1. zväzok spracoval, identifikoval a popísal množstvo tlačí vydaných v 16. storočí v mnohých európskych krajinách a v rozličných jazykoch. Taktiež prispel aj do prác, ktoré boli urobené na príprave druhého a tretieho zväzku.
Práve Tlače 16. storočia vo fondoch Slovenskej národnej knižnice MS, ktoré predstavujú prvý vydaný zväzok programovaného pätnásťzväzkového katalógu, sú najlepším svedectvom o celoživotnom poslaní a diele Jána Agneta. Túto publikáciu pripravoval Ján Agnet spolu s autorským tímom Národného bibliografického ústavu – Klárou Komorovou, Helenou Saktorovou a Emíliou Petrenkovou. Popri rozsiahlom repertoári tlačí od antickej literatúry až po obdobie humanizmu, renesancie a reformácie, riešil autorský tím i ďalšiu dôležitú úlohu: vytvoriť modelový zväzok pre prípravu a publikovanie ďalších zväzkových katalógov. Tie by obsiahli a predstavili približne 28. 000 tlačí 16. storočia zachovaných na území Slovenska v rozličných historických knižniciach alebo knižničných zbierkach, ktoré sa začali vytvárať na viacerých miestach Slovenska. Túto úlohu sa podarilo vyriešiť – o každej tlači 16. storočia, ktorá je zachovaná v správe Slovenskej národnej knižnice, bol vytvorený celkový obraz. Následne boli tieto tlače logicky usporiadané do katalógu. Tým bol zároveň položený základ pre rozsiahlu výskumnú správu o slovenských knižniciach a slovenskej knižnej kultúre v 16. storočí.
                V Jánovi Agnetovi malo Slovensko nielen zápalistého kazateľa a milovníka duchovného života, ale i výborného znalca slovenskej knižnej kultúry. Jeho priezvisko Agnet pochádza z latinského „agnus“. „Agnus Dei“ – Baránok Boží. I pre Jána Agneta bol charakteristický život plný utrpenia a rozličných životných skúšok.

Spracované na základe prednášky doc. Miloša Kovačku, ktorá odznela v Ochtinej 30. augusta 2009.



Zľava: Ján Agnet so svojou rodinou, Ján Agnet s cirkevníkmi z Ochtinej