RATKOVÁ - Návšteva Slovenského evanjelického cirkevného zboru z Budapešti - september 2009

Posledná úprava Štvrtok, 15 Apríl 2010 15:44


Gemerský seniorát ECAV   
.....................................
Návšteva Slovenského evanjelického cirkevného zboru z Budapešti
Ratková - september 2009
.....................................

 

Najdôležitejšie je vzájomné porozumenie
            Radostné chvíle prežíval Evanjelický a. v. cirkevný zbor v Ratkovej dňa 19. septembra 2009, keď mohol privítať ohlásenú návštevu Slovenského evanjelického cirkevného zboru z Budapešti, kde bol evanjelickým farárom, seniorom a biskupom náš rodák, Daniel Bachát, básnik, spisovateľ a prekladateľ.
            Milé privítanie bolo pred kostolom a následné posedenie bolo v komunitnom centre. Hostí privítal brat farár Mgr. Dušan Pavel Hrivnák prečítaním 59. žalmu od 1. po 7. verš. Nasledovalo vzájomné spoznávanie sa a výmena spomienkových darčekov. Hostia nás informovali o živote slovenskej evanjelickej cirkvi v Budapešti, a tiež o ich slovenskej samospráve. Zaspievali sme pieseň z Evanjelického spevníka č. 568 Aj keď sme v mnohom rozdelení. Sestra farárka evanjelického cirkevného zboru v Budapešti Hilda Guláčiová – Fabuľová v zamyslení a meditácii porozprávala o členoch svojho zboru ako hľadajú svoje staré korene, ktoré pochádzajú zo Slovenska. Zmysluplne sa zamyslela nad tým, aké je dôležité vzájomné porozumenie bez rozdielu v otázke národnostnej a v ekumenickej oblasti. Nasledovala spoločná modlitba a pieseň z Evanjelického spevníka č. 475 Smieť žiť pre Krista.
            S históriou obce Ratková oboznámila hostí starostka obce Mária Hirková a s históriou cirkevného zboru kronikárka obce Vlasta Sucháčová.po úvodnom privítaní a meditácii nasledoval spoločný obed, ktorému predchádzala modlitba. Na prehliadku nášho svätostánku sme odchádzali posilnení na duchu.
            Ďalšie zastavenie bolo pri mohyle s pamätnou tabuľou Daniela Bacháta, ktorá je v areáli kostolného dvora. Tu odznela báseň od Mira Ďurindu Cez priezor času a slová kronikárky o živote a diele Daniela Bacháta. Zaspievaná bola pieseň č. 474 Skala vekov, Tvoja skrýš. K pamätnej tabuli boli položené kytice kvetov.
            Srdečná rozlúčka s pocitom radosti v zjednotení v láske v Ježiša Krista sme vyprevadili našich hostí a utvorili vzájomné vzťahy.
            Cieľom bolo uzatvorenie družby našich cirkevných zborov. Z príležitosti 170 - teho výročia narodenia Daniela Bacháta sme dostali pozvanie na ďalšie stretnutie do Budapešti.








Daniel Bachát – pseudonym Miloslav Dumný
 
Narodil sa 18. júna 1840 v Ratkovej, zomrel 13. apríla 1906 v Budapešti, kde je aj pochovaný. Svoje detstvo prežil v Ratkovej. Mal len 16 rokov, keď osirel. Študoval na gymnáziu v Rožňave a v Spišskej Novej Vsi. Po ukončení štúdia teológie v Prešove a vo Viedni sa stal kaplánom v Hybiach a farárom v Pribyline. Od roku 1873 pôsobil ako farár v Budapešti. Tu sa stáva seniorom a biskupom banského dištriktu. Od roku 1891 je podpredsedom Lutherovej spoločnosti a od roku 1905 predsedom Uhorskej protestantskej literárnej spoločnosti. Bol dlhoročným členom spevníkovej základiny. Obstarával nové vydania a viedol korektúru náboženských kníh a spisov vydávaných anglickou biblickou spoločnosťou. Kráčal v šľapajách svojho predchodcu Jána Kollára. V Pešti hmotne priviedol zbor k rozkvetu. Pričinil sa o veľkolepú stavbu nazvanú „Lutherov dom i dvor“.
 
Publikoval vo všetkých vtedy vydávaných slovenských časopisoch v Rakúsko – Uhorsku, ako napr.: Priateľ školy a literatúry, Černokňažník. Sokol, Orol, Národné noviny. Časť svojej tvorby zhrnul do troch zväzkov „Nevädzí“. V próze sledoval výchovné a národnobuditeľské ciele, podobne aj v dramatických pokusoch „Z iskry býva vatra“, „Veta za vetu“, „Rodoľubí“ a iné. Často sa tieto diela hrávali aj na ochotníckych scénach. Ešte ako študent z Prešova chodil hrávať aj on do rodnej Ratkovej.
 
Pôsobil aj ako prekladateľ. Orientoval sa na preklady z maďarčiny, nemčiny, češtiny, ale aj z ruštiny. Z maďarskej literatúry prekladal Mikszáta, Jókaiho, Györgyho, Kisfaludyho a iných. V roku 1879 sa ako prvý Slovák stal členom Kisfaludyho literárnej spoločnosti.
 
V Ratkovej pri kostole je umiestnená kamenná mohyla s pamätnou tabuľou na počesť rodáka, ktorá bola odhalená pri 100. výročí jeho narodenia v roku 1940 z podnetu vtedajšieho riaditeľa Meštianskej školy v Ratkovej Ľudovíta Lašána, nášho rodáka.